Žijem v New Yorku a nie v Pchjongjangu, ale ľudská hlúposť, chamtivosť a zloba infiltrujú aj do toho najlepšie vyšpekulovaného systému.
Nikdy v živote som nehral toľko futbalu ako za posledné roky v New Yorku. Udržiavam sa v kondícii, stretávam nových ľudí a spoznávam zvláštnosti americkej nátury.
Ale ani po piatich rokoch som si nezvykol, že po vysoko prehratom zápase, v ktorom moji spoluhráči prihrávali súperovi, hrali rukami, dávali vlastné góly a v najlepšom prípade pobehovali po ihrisku ako sliepky s odrezanou hlavou, kapitán vyhlási - za zborového súhlasu ostatných - Great game!
Ideológia a realita
Snažil som sa ich presvedčiť, že našim výkonom nepomôže, ak ich označíme za skvelé, namiesto toho, aby sme si povedali, čo je problém a skúsili to napraviť.Napriek tomu, že sme v rekreačnej lige, cieľom hry je stále vyhrať a dostať sa do finálovej časti. To chápu aj oni, pretože ak hráme finále, tak si vlastne zahráme za tie isté peniaze o pár hier viacej. Vôbec nechápu, že na zlú prihrávku nepoviem great, ale terrible. Nerobím positive reinforcement, ktorý má vraj lepší účinok na kvalitu hry ako dobrá prihrávka.
Idea má väčšiu silu ako realita a preto sme dnes prehrali 9:1, dali sme si tri vlastné góly a na ostatné sme súperovi prihrali. V tabuľke sme poslední. Great game!
Je to problém nielen americký a liberálno-politickokorektno-newyorský, ale celosvetový. Len čo sa ideológia začne predávať ako realita, je zle. A je jedno, o ktorú ideológiu ide. Skutočnosť založená na viere v čokoľvek je vždy skreslená, väčšinou výdatne.
Ani Romneyho, ani Obamu
Pri prezidentských voľbách došlo k zrážke dvoch vier. Nielen v Amerike. Aj niektorí Slováci, ktorých som považoval za realistov, boli sklamaní Romneyho prehrou či vlastne Obamovým víťazstvom. Dôvodom bola viera v ideológiu, ktorá sklamať nesmie. Kapitalizmus je predmetom viery rovnako ako slovo božie či snímanie hriechov.Trhová ekonomika zachráni svet rovnako ako mesiáš a Romney je jeho prorok. Pritom je to jednoduché, stačí sa držať faktov a vidieť, že kapitalizmus a trh majú rovnaký problém ako socializmus a plánované hospodárstvo - ľudí. A keďže sme poväčšine chamtiví, zlí a hlúpi, tak sa to pokašle.
Nikto si nič neprizná, každý odmieta niesť za čokoľvek zodpovednosť. Ani za voľby - my sme neprehrali, to len tí druhí nejako vyhrali.
Ak ste trošku sledovali, čo som popísal za posledných vyše dvadsať rokov, asi viete, že by bolo ťažké obviniť ma zo sympatií ku komunizmu, socializmu či ľavicovej politike. 35 rokov života pod vedením rodnej strany urobí svoje. Z toho však nevyplýva, že som republikán a volil by som Romneyho. Ale ani Obamu.
Poviem prečo. Budem používať štatistiky, čísla a fakty, nie inštinkt, ktorým dnes pri debate obhajoval šéfredaktor časopisu na propagáciu exorcizmu na Slovensku nízke dane pre miliardárov.
Zázračné spodky
Fox News odmietali skvelé, len na reálnych číslach založené predikcie Nata Silvera z blogu FiveThirtyEight ako liberálnu propagandu a tiež sa riadili len inštinktmi svojich komentátorov. Teraz vyzerajú ako banda hlupákov, pretože do poslednej chvíle, niektorí dokonca i po vyhlásení výsledkov tvrdili, že lavínové víťazstvo Romneyho je neodvratné. Je na to vymyslený skvelý termín, ktorý asi budem používať často: faith based reality (FBR).Výpočet by som zahájil skvelým citátom jedného z pracovníkov Romneyho volebnej kampane: "Nedáme si našu kampaň nadiktovať nejakými overovateľmi faktov."
McCain uprednostnil v 2008 ako kandidátku na viceprezidenta Sarah Palin pred Romneym. Sarah Palinová je americká Anča Malíková.
Romney je mormón. Absurdné podrobnosti si pohľadajte v predošlých článkoch alebo v Google. Heslo: zázračné spodky.
Romney bol najnormálnejší zo všetkých republikánskych kandidátov. Znamená to akurát to, že bol najlepší z kŕdľa psychicky vážne narušených mimozemšťanov s názormi stredovekých inkvizítorov.
Romneyho volilo menej mormónov ako pred rokmi Busha jr.
Miliardár Adelson, ktorý venoval Romneyho kampani ťažké prachy, vyprodukoval v primárkach 30-minútový útočný dokument Proti Romneymu (podporoval iného yetiho, Gingricha). Argumenty z tohoto filmu boli celkom úspešne použité Obamovým tímom. Postoj republikánov k ich vlastnému kandidátovi je z tohto dosť jasný.
Magické múry
Romney operoval ako jedným z hlavných argumentov tým, že je úspešný podnikateľ a bude vedieť dať do poriadku dodrbanú ekonomiku.Zároveň však zosobňuje hlavné príčiny, pre ktoré tá ekonomika v srabe je - využívanie vylobovaných a vykorumpovaných medzier v zákonoch na rozsiahle daňové úniky, tunelovanie peňazí cez nastrčené náboženské charity, privádzanie spoločností ku krachu a následné rušenie pracovných miest, zašívanie peňazí do off-shore účtov, podpora masívneho financovania volebnej kampane a nalievanie astronomických súm do politiky, podpora zbrojných programov, podpora veľkých firiem a monopolov, vytváranie imaginárnych investičných nástrojov, defraudácia ako bežná banková pracovná metóda - a ako výsledok masívna bublinová kríza.
Volebná kampaň, republikánska, demokratická alebo akákoľvek a kdekoľvek, nemôže pracovať s faktami a realitou, pretože by politici museli priznať, že ich koncept sveta nemá logiku, že ich kampaň je plná protirečení, že o dobro občana a spoločnosti sa nestarajú ani vo sne a že neklamú, len keď spia. Keďže väčšina populácie si nedá námahu so štúdiom faktov, ale čo to tu hovorím, väčšina populácie o problémoch ani nevie, nechce alebo nemôže rozmýšľať a prežíva práve v tej FBR.
Dôsledkom je napríklad to, že republikáni v USA síce vykrikujú, že chcú malú vládu, posvätnosť súkromného majetku a žiadne veľké projekty, ale ich imigračná politika je postavená na vybudovaní poriadneho múru medzi USA a Mexikom, ktorý by si vyžiadal masívne vyvlastňovanie, obrovskú vládnu akciu a investície. Republikánski kandidáti sa predbiehali v tom, kto by ten múr postavil vyšší a drahší, ale ani jeden z ich voličov sa ich neopýtal na protirečenie so základnými zásadami. FBR.
Všetko je ošetrené
Infraštruktúra v USA začína zaostávať ešte aj za Čínou. Republikáni odmietajú koncept veľkých vládnych investícií a súkromníci nemajú nijaký záujem na jej zlepšovaní, keďže zatiaľ zarába a ďalej sa uvidí. Keď bude veľmi zle, vláda aj tak zasiahne. Ako vždy. Odmietanie zvýšenia daní pre najviac zarábajúce vrstvy je obhajované tým, že ide o ľudí, ktorí tvoria pracovné miesta, a pritom je úplne jasné, že len čo títo zarobia nejaké peniaze, okamžite ich preženú cez fiktívne neziskovky či iné kanály a zašijú na Kajmanie ostrovy - a je jedno, či sú to nekalí privatizéri zo Slovenska, alebo vážení biznismeni kandidujúci na prezidenta.Rozdiel je malý - na Slovensku si títo biznismeni ošetrili osobné a stranícke spojenia a v USA si ošetrili cez lobovanie a volebnú podporu priamo legislatívu. Keď vravím ošetrili, myslím tým zaplatili.
Je len podivuhodné, ako tvrdošijným zástancom konzervatívnej morálky a trhového hospodárstva hrozne prekáža to prvé a to druhé vôbec nie. A pritom výsledok - roztvárajúce sa nožnice konfliktu pod vplyvom masívnej nenažranosti na jednej strane a tlakom na sociálne výhody na druhej, začína byť veľmi podobný.
Len dvojpercentné zvýšenie daní pre najbohatšieho pol percenta daňovníkov v USA by prinieslo do rozpočtu 750 miliárd dolárov. Ani bohovi, lebo tvorcovia pracovných miest, talentovaní a pracovití ľudia...
Romneyho výroba
Iste. Stačí si zobrať posledný prípad – jedna z najstarších amerických spoločností, potravinársky koncern Hostess, ktorý existoval vyše 80 rokov, vyhlásil bankrot a odôvodnili ho vysokými požiadavkami zamestnancov a odborov. Pravda je taká, že firmu zbankrotovali neschopní manažéri, ktorí si neuvedomili, ako sa trh zmenil a ľudia už nejedia to, čo pred 40 rokmi. Nikto nezmenil výrobnú stratégiu, ale začali sa znižovať mzdy, náklady, rušiť sociálne výhody - a ako inak, tunelovať.Mzdy manažmentu sa popri znižovaní nákladov zvýšili 6- až 10-krát. Hovoríme o miliónoch, nie o fazuľkách. A čo je vrchol, pri likvidácii firmy a prepustení 18 000 zamestnancov si chce manažment ako súčasť likvidačného plánu vyplatiť špeciálne odmeny vo výške 1 750 000 dolárov.
Samozrejme, že z nich budú platiť len minimálne dane, percentuálne buď rovnaké, alebo menšie ako prepustení zamestnanci. Pretože sú talentovaní tvorcovia pracovných miest. Mitt Romney sa takýmto "vyrábaním" pracovných miest roky úspešne živil.
Viera a malér
Klincom do jeho volebnej rakvy mohol byť krátky spot, v ktorom pracovník bývalej fabriky na papier spomína, ako dostali príkaz vybudovať 12-metrové pódium, na ktoré vystúpil nový majiteľ Mitt Romney, aby im oznámil, že budú všetci prepustení a sľúbil im zlaté padáky, z ktorých nikto nikdy nevidel ani cent, ale zato Mitt zarobil zrušením fabriky vyše sto miliónov dolárov. Veľkú časť z nich prehnal svojou milou mormónskou neziskovkou, uložil na zahraničné kontá a zo zvyšku zaplatil dane vo výške 14 percent.Spot bol veľmi úspešný a kdekoľvek sa vysielal, Obamove preferencie raketovo stúpali, ale napriek tomu ho po pár dňoch z kampane stiahli. Poprední demokrati vrátane Billa Clintona si ho neželali, pretože bol kritický k private equity companies, s ktorými majú politici bez rozdielu príslušnosti intímne vzťahy. Keď ide o peniaze, ešte aj volebný úspech musí ísť bokom.
Republikánski a čajostranoví náboženskí fanatici, ktorí chodili a trúsili múdrosti, za ktoré by sa ani Kuffa s Rafajom nemuseli hanbiť, Romneymu tiež nepomohli. Faith based utter nonsense.
Prvých desať štátov, ktoré volili Romneyho, je zároveň aj štátmi s najnižšou úrovňou vzdelanosti v USA. S najnižšími daňami a najväčšími príspevkami z federálneho rozpočtu. A sú najreligióznejšie.
Napriek úpornému ťahaniu pánbožka za nohy a masívnej konzervatívnej propagande o zhubnom vplyve liberalizmu na morálku sú to bez výnimky (!) liberálne štáty, ktoré majú najnižší počet samovrážd, najnižší počet usmrtení strelnými zbraňami, najnižší počet tehotenstiev v puberte a obyvatelia tu žijú dlhšie.
Čím vyššia je úroveň religiozity obyvateľstva v štáte, tým vyšší je počet dopravných nehôd, vrážd, pohlavných chorôb, ľudí pod hranicou chudoby, obéznych ľudí, nemocných ľudí, detí s neukončenou školskou dochádzkou, tehotných tínedžeriek a rozvodov. Faith based malér.
Len žiadne fakty
Konzervatívny komentátor a satirik Bill O'Reilly sa počas volebnej noci hrozne čudoval, že belosi začínajú byť menšinou a spolu s kolegami z Foxu si nevedeli ani predstaviť, že by prehrali. Nejako si nevšimli, že menšiny, ktoré s latentným, ale veľmi citeľným rasizmom doteraz odmietali zobrať na vedomie, len tak nezmiznú.A pritom to nie je tak dávno, čo takouto nežiaducou menšinou boli napríklad O'Reillyho írski predkovia, ktorí mali problém byť považovaní za ľudí, či dokonca katolíci en bloc. Ešte prezident Kennedy, aby upokojil protestantskú väčšinu, musel vyhlásiť, že sa vo funkcii nebude riadiť pápežovými pokynmi.
Ak sa republikáni nespamätajú a zásadne nezmenia politiku, už na budúci rok bude väčšina obyvateľov v Texase nebieleho pôvodu. A ak republikáni prehrajú v Texase, v štáte s druhým najväčším počtov hlasov po Kalifornii, nemajú globálne vôbec žiadnu šancu. Kalifornia bola kedysi republikánskym štátom, odkiaľ vyšiel Ronald Reagan. Po tom, čo odignorovali menšiny, je dnes Kalifornia demokratická tak, že republikáni prakticky neexistujú.
A čo Obama?
A teraz Obama. Smiešny fakt: v štáte Colorado volilo legalizáciu marihuany viacej voličov ako Obamu.Menej smiešny fakt – Obama torpédoval riešenie finančnej krízy. To, čo sa vzletne nazýva kríza, je vlastne zlyhanie právneho systému. Masívne defraudácie, ktoré nikdy nikto nevyšetril. "Technicky insolventné" banky, ktoré smelo fungovali, lebo len top manažéri vedeli, aká je pravda.
Postupná demontáž všetkých kontrolných mechanizmov, ktoré vyše 50 rokov stabilizovali bankový systém. Vznik podivuhodných investičných produktov ako "syntetické kolateralizované dlhové úpisy" či "naked credit default swap", čo neviem ani preložiť, lebo to nič neznamená. Stena, ktorá oddeľovala obchodné a investičné bankovníctvo, zmizla po 60 rokoch politickou dohodou oboch strán (sú veci, na ktorých sa volení zástupcovia dohodnú rýchlo a bez problémov) a podpisom Billa Clintona. Pravidlo "uptick", ktoré vyžadovalo, aby investori pred špekulatívnym predajom vyčkali, kým akcie stúpnu – zrušené po 70 rokoch.
Samí dobrí učni
Obama, ktorý mal vyriešenie a vyšetrenie krízy ako jeden z hlavných bodov programu, začal tým, že si najal špičkový ekonomický tím. Všetko to boli učni Roberta Rubina zo Citigroup, ktorého výrobky ako subprime mortgage securities zničili banku tak, že potrebovala najväčšie výkupné v histórii. Po skrachovaní banky si zobral odmenu vo výške 15 miliónov dolárov priamo z výkupného, priamo od nenávideného štátu, ktorý nemá čo zasahovať do súkromných biznisov a odkráčal.Jeho kolega Jacob Lew sa stal Obamovým námestníkom ministra financií (miliónový bonus už medzitým vo vrecku). Timothy Geithner, ktorý výkupné vymyslel, sa stal ministrom financií a neprekážal ani fakt, že flagrantne neplatil dane.
Obama potom vyhlásil zákaz najímania lobistov a ako náčelníka štábu ministra financií vymenoval Marka Pattersona, hlavného lobistu od Goldman Sachs. Potom vyhlásil, že sa dôkladne postará a znovureguláciu bankového systému a ako hlavného ekonomického poradcu si zobral Lawrenca Summersa, ktorý bol hlavným rušičom regulácií.
Obamov vlastný náčelník štábu Rahm Emanuel bol síce vládny zamestnanec, ale to mu nebránilo v tom, aby za 30 mesiacov medzi dvomi vládnymi džobmi nezarobil vyše 16 miliónov dolárov žartovnými investíciami. A tak sa stalo, že vyriešením krízy finančného systému poveril Obamko tých, ktorí ju osobne zapríčinili. A rovnako ako keď demokrati stiahli klip proti private equity, republikáni sa nikdy ani nedotkli faktu, že Obama kolaboruje s bankami.
Rukojemník bánk
Obama a jeho spolustraníci sústavne odmietali a sabotovali akékoľvek vyšetrovanie finančnej krízy. Zákony a vyhlášky, ktoré to mali riešiť, boli vykastrované a tak sa mohol senátor Kaufmann oprávnene čudovať: "... ak nerokujeme s bankou z Wall Streetu, ktorá okradla svojich investorov o miliardy dolárov rovnako ako s chlapíkom, ktorý ukradne z obchodu na rohu 500 dolárov, ako chceme, aby ľudia dôverovali právnemu systému...?"Obama, ktorý sa spolčí s defraudantmi, nie je o nič lepší ako slovenský predseda Najvyššieho súdu, ktorý telefonuje s kamarátom drogovým priekupníkom. A keby bol prezidentom Romney, tak sa s nikým ani spolčovať nemusí. Vyberte si. Nie sú to žiadne tajnosti, ale rovnako ako väčšine Slovákov, ani väčšine amikov neprekáža, že ich právny a finančný systém si kúpilo zopár jednotlivcov a ohýbajú si ho podľa potreby.
Nech je predvolebný boj naoko akýkoľvek neúprosný, sú oblasti, ktoré sa opatrne a veľmi dôsledne obchádzajú. Ani jeden z kandidátov nehovoril o veľmi vážnych problémoch tejto krajiny - kontrola vlastníctva zbraní, vojna s drogami, ktorá nikam nevedie, privatizácia väzenského systému, ktorá má v súčinnosti s lobingom na svedomí, že USA majú najviac zločincov na svete.
Nikto nepovedal ani slovíčko o tom, ako je celý Washington rukojemníkom bánk a lobistov, pretože si takto korupciu jednoducho legalizovali. Vôbec nič o financovaní volebných kampaní, z ktorých sa stala vďaka superPAC-om úplná fraška.
(Ak spravujete volebný fond ako superPACs, tak je úplne legálne previesť peniaze z neho na anonymnú neziskovku a neplatiť z nich žiadne dane. Bez vysvetlenia. Stačí, ak pošlete IRS pohľadnicu, že vo volebnom fonde už nie sú žiadne peniaze. Hádajte, kto a prečo vymyslel takýto dobrý zákon a kto im ho schválil.)
Neuveriteľné pobúrenie
Nikdy som nemal rád, keď sa štát príliš montoval do života svojim občanom. Ale keďže sa situácia vyvinula takto, nemyslím si, že je možné zrušiť dane a sprivatizovať úplne všetko, lebo ako vidno, trh zďaleka nevyrieši každý problém, len na papieri to vyzerá rovnako skvele ako Božie prikázania. Daňami platíme za civilizáciu a tí, čo si ju viacej užívajú, mali by aj viacej platiť, aby nevzbudzovali príliš veľké pohoršenie. A musíme si zaželať veľa zdravého rozumu, ktorý určí, ako budeme tie dane používať.Americká daňová odbočka pre onoho šéfredaktora s inštinktom. Dane boli v USA zavedené pred 100 rokmi, pretože verejnosť bola extrémne pobúrená veľkými majetkovými rozdielmi. Najvyššia daňová sadzba v USA v 1940 - 1950: vyše 90 percent. Najvyššia daňová sadzba pri príchode Ronalda Reagana: 70 percent. Najvyššia daňová sadzba po Reaganovej daňovej revolúcii: 28 percent. Štátny dlh pri príchode Reagana: 930 miliárd dolárov. Dlh po daňovej revolúcii: 2 bilióny 600 miliárd dolárov.
Najvyššia daňová sadzba dnes: 35 percent. Navrhované zvýšenie, ktoré vzbudzuje neuveriteľné pobúrenie (hádajte medzi kým): 39,6 percenta. Správa výskumného centra Kongresu zo septembra 2012 o štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí o tom, že zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve. Správa bola senátormi stiahnutá.
Bankový monopol
Nikto z prezidentských kandidátov sa nedotkol a ani sa v budúcnosti nedotkne bankového systému. Z bášt kapitalizmu sa už dávno vytratili prvky konkurencie a zdravej súťaživosti, rozumného podnikania či prípadne súcitnej filantropie. Namiesto toho máme nepríčetné poplatky, úžernícke úroky na kredit, zlý alebo nulový servis a vytváranie monopolných konglomerátov.Ak sa náhodou vynorí malá banka či kreditná únia, ktorá ponúka vyššie úroky na vklady a nižšie poplatky a úroky na kredit, je len otázkou mesiacov, kedy ju zlikviduje jeden z molochov, čo si, ako sme zistili pri nedávnom Libor škandále v Londýne, svoje postupy tajne a ilegálne koordinujú.
Že banky pomáhajú prať peniaze drogovým kartelom, diktátorským režimom a teroristom, to už ani nikoho neprekvapí. O tom, že sa pritom dokážu tváriť ako dobročinný spolok a mecenáši umenia, pojednám dôkladnejšie nabudúce, mám čerstvú skúsenosť.
Svoj dospelý život som prežil napoly v komunizme a napoly v kapitalizme. Zatiaľ som dospel k názoru, že absolútna viera v jedno či druhé zriadenie je absurdná, aj keď je jasné, že sa porovnať nedajú.
Žijem v New Yorku a nie v Pchjongjangu, ale ľudská hlúposť, chamtivosť a zloba infiltrujú aj do toho najlepšie vyšpekulovaného systému. Aby som skončil optimisticky - v tom našom sa začínajú objavovať veci, ktoré by mohli všeličo naznačiť - v 15 štátoch Únie máme k dispozícii proces priamych iniciatív, ktorý umožnil voličom v Kalifornii zvýšiť dane bohatým na podporu školstva, v Montane a v Colorade obmedziť korporátne príspevky do volebných fondov a vo Washingtone, Maine a Marylande legalizovať homosexuálne manželstvá. Great game!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára